Sylvia Plathová (1932 - †1963) (Sylvia Plath)
Základné informácie:
Národnosť: Americká
Kto to bol: Spisovateľka
Kde sa narodila: 27. október Boston, USA v roku 1932
Kedy zomrela: 11 február 1963 Londýn, Spojené kráľostvo (30 rokov)
Manžel: Ted Hudges
Deti: Frieda Hudges, Nicolas Hudges
Život mladej a úspešnej americkej spisovateľky
Sylvia Plathová bola americká spisovateľka románov, básni, poviedok a krátkych príbehov. Narodila sa rodičom Ottovi Plathovi a matke Aurelie Schoberovej. Sylvia vyrastala v silnom intelektuálnom prostredí. Obaja rodičia mali vysokoškolské vzdelanie, otec ako pätnásťročný emigroval z mestečka na poľsko-nemeckej hranici do Ameriky, kde pôsobil ako profesor na Bostonskej univerzite.
Mnohé Plathovej básne odkazujú práve na jej vzťah k otcovi. Plathovej matka bola Američankou prvej generácie rakúskeho pôvodu a pôsobila ako učiteľka. V roku 1935 sa narodil prvý a jediný súrodenec Warren Joseph.
V akom veku začala písať svoje prvé diela?
Sylvia vydala svoju prvú báseň vo veku ôsmich rokov. Áno, správne, 8 rokov a čoskoro na to sa jej dielo dostalo do národných, Boston Herald novín. Zúčastnila sa a vyhrala mnoho literárnych súťaží. Počas strednej školy predala báseň spoločnosti Christian Science Monitor a krátko potom poviedku časopisu Seventeen. V roku 1952 bola spoluzakladateľkou súťaže beletrie Mademoiselle.
Taktiež 10 dní po jej 8mich narodeninách zomrel jej otec Otto. Najskôr si mysleli, že kvôli rakovine plúc, no zistilo sa, že zomrek kvôli cukrovke. Táto udalosť veľmi ovplyvnila Sylviu, ako v dobrom, tak aj v zlom.
Kde a kedy študovala?
Ako sme sa už vyššie mohli dočítať, písanie umeleckých diel začala už vo veľmi skorom veku, bola to naozaj veľmi cieľavedomá a šikovná mladá žena.
V roku 1950 na základe svojich úspešných diel získala štipendium na Smith College. Plath študovala na Smith College v Massachusetts a na Newnham College v Cambridge v Anglicku.
Počas jej študentského života v roku 1953 strávila leto v New Yorku kde pracovala pre časopis Mademoiselle ako hosťujúca redaktorka. Bolo to obdobie kedy sa prvýkrát pokúsila o samovraždu a to tým že si vzala prášky na spanie. Našťastie jéj bola poskytnutá pomoc včas. Po vyliečení sa znova vrátila na Smith College kde v roku 1955 dokončila svoje štúdium. Vtedy sa zistilo, že Sylvia je psychicky labilnejšia osoba, no po tejto situáci bolo aspoň na zatiaľ všetko v poriadku.
Kedy sa vydala?
Jedným z jej najkrajších a najromantickejších období bolo, keď sa v roku 1956 vydala za britského básnika Teda Hudgesa. S jej manželom mala jednu dcérku Friedu, a chlapčeka Nicholasa. Jéj dcéra Frieda doteraz žije a má 60 rokov, taktiež sa stala umelkyňou, pravdepodobne vďaka jej matke, ktorú si chcela uctiť a v ktorej videla veľkú inšpiráciu.
So svojím manželom sa v roku 1962 rozviedla. Pár sa odlúčil po tom, čo mal Ted pomer s inou ženou. O 5 mesiacov neskôr z ťažkej depresie spáchala samovraždu. Zomrela ako 30 ročná mladá spisovateľka.
Náhla smrť mladej spisovateľky
Po tom čo ju nechal jej manžel kvôli inej žene v roku 1962, Sylvia Plathová upadla do hroznej depresie a smútku. Ako bojovala so svojou mentalnou chorobou sa jej podarilo napísať dielo The Bell Jar. Jediný román, ktorý bol o jej živote, opisala v ňom mentálne zlyhanie mladej ženy. Román vyšiel pod pseudonymom Victoria Lukasa. Taktiež vytvorila niekoľko básni, ktoré tvorili zbierku Ariel(1965), ktoré vyšli až po jej smrti.
Každopádne, jej doktor upozorňoval na to, že môže mať sebazničujúce správanie, preto jej nasadil silné antidepresíva a doporučil, aby ju každé ráno prišla skontrolovať sestrička, či je s jej dvoma deťmi v poriadku. No ráno, 11. Februára 1963 našla sestrička Sylviu v kuchyni už bez známok života. Život si zobrala tak, že večer uspala svoje deti, utesnila kuchyňu uterákmi a vložila hlavu do plynovej rúry.
Prečo bola tak dôležitá pre umenie?
Sylvia Plathová bola americká spisovateľka, ktorá napísala veľmi známe diela, vrátane básni ako „Daddy“ a „Lady Lazarus” a román s názvom ,,The Bell Jar.” Vyjadrujú pocit odcudzenia a sebazničenia, ktorý rezonuje mnohými čitateľmi od polovice 20. storočia.
Na záver
Môžeme vidieť, čo s človekom dokáže spraviť láska. Problémy, ktoré mala, taktiež tomu nedopomohli. No človek je úspešný a i tak si vezme život. Pre väčšinu z Nás nepochopiteľné, no i tak sa to stále deje. Nielen v dejinách ale aj v dnešnej dobe. O to horšie, ak po rodičovi zostanú deti, ktoré nemôžu rozumieť tomu, čo sa stalo. Viac by ale vedela určite porozprávať jej ešte stále žijúca dcéra Frieda, pretože iba najbližší môžu vedieť, čo sa naozaj v domácnosti odohrávalo.
No problémy sa dajú riešiť vždy a aj inak ako zobratím si vlastného života.
Zaujimavosti
- Sylvia Plathová bola prvá osoba, ktorá získala posmrtnú Pulitzerovú cenu. (1982)
- Svoje prvé dielo napísala v 8 rokoch
- Vo veku 12 rokov bolo jéj IQ vo výške 160
- Jej otec zomrel keď mala spisovateľka len 8 rokov, táto udalosť ju vo svojej tvorbe ešte viac inšpirovala. Napísala dielo “Daddy”
- Na svadobný deň si vybrala 16. júna na počesť románu Jamesa Joyceho „Ulysses“.
- Vydavatelstvá jej dielo “Bell Jer” pôvodne zamietli
- Sylvia Plathová tiež písala detské knihy
- Jej manžel bol tiež veľmi úspešný básnik, no pravdepodobne dôvod, vďaka ktorému si vzala život
- Počas svôjho života dostala 6 mesačnú liečbu elektrošokom kvôli jej klinickej depresii
- Od jej 14tich rokov bola "posadnutá" randením s chlapcami a hovorí sa, že ich vystriedala "Stovky" počas študentského života
- S manželom sa zobrali len 4 mesiace po tom, ako sa prvý krát videli
Citáty Sylvie Plathovej
„Kiss me, and you will see how important I am.“ - Pobozkaj ma, a zistíš aká som dôležitá
„I desire the things which will destroy me in the end.“ - Túžim po veciach, ktoré ma nakoniec zničia
„I talk to God but the sky is empty.” Prihovárala som sa Bohu, ale nebo je prázdne
,,Let me live, love and say it well in good sentences.” - Dovoľ mi žiť, milovať, a hovoriť to dobre v dobrých vetách
„Remember, remember, this is now, and now, and now. Live it, feel it, cling to it. I want to become acutely aware of all I’ve taken for granted.“ - Pamätaj, pamätaj, toto je teraz, teraz a teraz. Ži, cíť, priľni sa na to. Chcem si byť vedomá všetkého, čo považujem za samozrejmé.
„If you expect nothing from somebody you are never disappointed.“ - Ak od niekoho nič neočakávaš, nikdy nebudeš sklamaný.”
„I like people too much or not at all. I've got to go down deep, to fall into people, to really know them.“ - „Mám ľudí príliš rada alebo vôbec. Musím ísť hlboko dole, spadnúť do ľudí, aby som ich skutočne spoznala. “