Vianočné zvyky, dekorácie a tradície

Základné informácie:

Oficiálny názov: Vianoce
Iné názvy: sviatok slnovratu - Kračun, Yule, Alban Arthuan
Kedy: 24-26 december
Druh: kresťanský alebo pohanský sviatok
Zvyky a tradície na Slovensku: rodinné stretnutia, spievanie kolied či recitovanie vianočných básničiek, zdobenie stromčekov a domov s vianočnými dekoráciami, darovanie darčekov rodine alebo príbuzným

Vianoce (vianočné sviatky)

Vianoce sú kresťanské sviatky počas, ktorých sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Ako kultúrna a náboženská udalosť sa vianočné sviatky oslavujú medzi miliardami ľudmi. Predchádza im prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent. Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky. Dnes už môžeme vidieť aj rôzne 3D vianočné dekorácie, z ktorých si ľudia vyrábajú adventné vence.

Začiatok Vianoc 

Vianoce patria k jednému z najväčších sviatkov po Veľkej noci. Z kresťanskej tradície sa začínajú polnočnou svätou omšou. Na svätých omšách sa spievajú slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej vianočnej melódie Tichá noc, svätá noc. Kostoly sa zvyknú zdobiť vianočnými ozdobami, taktiež nesmie chýbať výzdoba vianočného stromčeka, na ktorom žiaria prekrásne vianočné gule. Oslavuje sa narodenie Spasiteľa, ktorý prišiel na svet v Betleheme. 

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. Vedeli ste ako sa volá na východnom a strednom Slovensku tento deň? Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku. 
Najväčší sviatok Vianoc je 1.sviatok vianočný, teda 25. december. Oslavujeme deň Kristovho narodenia. 2 sviatok vianočný -  na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská. Na prvý a druhý sviatok vianočný rodiny často zostávajú spolu, chodievajú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných.

Vianočné dekorácie

Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície nám prináša šťastie, požehnanie a plodnosť. Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmínú a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi. Počas adventného obdobia si deti tiež otvárajú vianočné adventné kalendáre, kde si v každom okienku nájdu kúsok čokolády v tvare vianočnej ozdoby, zvončeka,  stromčeka, vianočnej gule či iných sviatočných symbolov. Pár dní pred vianočnými sviatkami sa pečú vianočky, medovníčky či iné cukrovinky. Zdobia sa vianočné stromčeky a stavajú sa slamenné betlehemy. Vianočné stromčeky sa zdobili predovšetkým vianočnými dekoráciami vyrobenými doma: sušené ovocie, orechy, stužky, slamenné ozdoby alebo domáce medovníčky. Pod stromčekom pribudol aj vianočný betlehem,  ktorý je znakom miesta kde sa narodil Ježiško. 

Vianočné zvyky a tradície

- 24. December - Dodržiavanie celodenného pôstu

Deti v tento sviatočný deň väčšinou už prvé stanú z postele, dôvodom je, že sa nevedia dočkať darčekov. V krestaňských rodinách verili, že na to, aby sme sa cvičili v trpezlivosti, slúži tradícia celodenného pôstu. Dodržiaval sa až do východu prvej hviezdy.

-  Šupiny z kapra alebo peniaze pod obrus

Pod štedrovečerný obrus si ľudia zvyknú dávať škrupiny z kapra alebo peniaze. Zvyk, ktorý má zabezpečiť financie po celý nasledujúci rok. 

- Modlitba pred Štedrou večerou

Vianoce sú hlavne náboženským sviatkom, počas ktorého sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Na Slovensku sa ešte stále väčšina obyvateľstva hlási k nejakej viere, ktorá má tento zvyk zaužívaný. Ľudia sa modlia pred večerou a niektorí majú vo zvyku aj po večeri.

- Vinšovanie a zvyky pri vianočnom stole 

V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: Otvorte! Mama sa spýtala: Čo nesiete? Otec: Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie! Mama vpustila otca dnu a povedala: V mene Božom, poďte ďalej. Tým maminina úloha končila, ďalej viedol vinšovanie a dej Štedrej večere otec. Otec vstúpi do izby a položí seno pod stôl, aby aj v budúcom roku mali dobrú úrodu. Pred štedrou večerou nasleduje spoločná modlitba a po modlitbe otec obdaruje každý kút jedným orechom. 

- Hádzanie orechov do kútov

Pred začatím večery gazdina alebo gazda hodil do všetkých štyroch kútov izby orechy.  Pri hádzaní orechov sa hovorí:,,Milé moje kúty, nemám vás čím obdariť, preto prijmite tieto orechy.“ Po týchto slovách vhodil do každého kúta miestnosti orech ako symbol zdravia.

- Krížik na čelo s medom 

Tento zvyk súvisí s náboženstvom, väčšina slovenských domácností ho už celé pokolenia dodržiava. Medový krížik na čele zaručí, aby sme boli po celý rok dobrí a sladkí ako med.

- Delenie oblátok

Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred. Oblátky sa jedia s medom a cesnakom alebo samotné. Oblátky sa potierajú cesnakom preto, aby členov rodiny nasledujúci rok obchádzali choroby.

- Rozkrajovanie jablka

Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba. Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam. Verilo sa, že ak by niekedy niekto z rodiny zablúdil, stačilo, aby si spomenul na to, s kým jabĺčko pri stole jedol a hneď našiel cestu domov. 

- Železná reťaz

Naši starí rodičia zvykli nohy stola omotať železnou reťazou, no tento zvyk dnes už dodržuje len málo domácnosti. Železná reťaz v sebe ukrývala silnú symboliku: udržať pokope členov rodiny, aby sa nezutekali kadetade po svete, ale aby mysleli na svoje korene.

Tradičné vianočné jedlá na Slovensku

Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré jedlá sa od seba líšia od regiónu k regiónu. Dodržiavanie vianočných tradícií má najmä kultúrnu hodnotu, naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody. Poďme sa spoločné pozrieť na vianočné jedlá a zvyky po celom Slovensku. 

Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami. Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť. Zvyčajne sa však ryba podáva s majonézovým alebo zemiakovým šalátom s cibuľou, ale aj so zemiakovou kašou.

Vianočné pochutinky 

Dôležitou súčasťou večere je aj predjedlo, ktoré môže obsahovať:

- Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
- Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh. 
- Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom. V niektorých domácnostiach túto pochúťku podávajú s tvarohom, bryndzou či s kyslou kapustou.

Vianočné polievky podľa regiónov

Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek. Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky.  Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov. Na východe sa zase môžete stretnúť s kapustnicou, do ktorej sa pridáva rajčinový pretlak alebo ryža.

Vianočné pečenie v niektorých Európskych krajinách

Slovensko: Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac. Ďalej poznáme vykrajované, zlepované, linecké, medové alebo orechové, všetko toto môžete nájsť v každej tradičnej slovenskej domácnosti. 

Nemecko a Rakúsko: V oboch krajinách je pečenie vianočných dobrôt na Vianoce veľmi podobné. V Nemecku a Rakúsku sa počas Vianoc pripravuje viacero druhov pečiva. S pečením rakúske a nemecké domácnosti začínajú už koncom novembra. Rôzne druhy koláčikov, pečiva, toriet sa využijú počas decembra už aj na Mikuláša alebo na oslavu začiatku adventného obdobia.
Tieto krajiny sa preslávili kvôli svojej perníkovej tradícií. Nemeckému mestu Norimberg sa pripisuje dokonca prvenstvo v pečení perníkov a medovníkov. V meste Draždani zas upiekli prvú vianočnú štólu. S Rakúskom sa zase spája sacherova torta a vanilkové rožky. Linecké koláčiky sa spájajú s rakúskym mestom Linec.

Anglicko: Britské pochutinky, ktoré vám budú v Anglicku servírované aj k čaju o piatej: zázvorové keksíky, maslové sušienky, shortbread či ovsenné koláčiky, s ktorými sa môžete stretnúť aj počas Vianoc. Okrem sušienok si angličania radi pochutia aj na marmeláde, chuttney, miešané čaje či karamelky. Ich azda najznámejšou pochutinkou je vianočný slivkový puding.  Vianočný puding sa veľmi dlho varí a pripravujú ho zo sušených sliviek. Tento typicky anglický puding musí niekoľko týždňov zrieť. Medzi poslednú vianočnú sladkosť patria koláče, ktoré sú plnené plnkou z ovocnej pasty.

Francúzsko:  Vo Francúzsku je na prvom mieste jemné maslové pečivo či čokoládové pralinky a bonbóny. V Alsasku nám vianočná kuchyňa môže pripomínať nemeckú. Nájdeme tu široký výber perníkov. Typickým dezertom, ktorý pripravujú počas vianočných sviatkov je Buche de Noel – po slovensky kmeň vianočného stromu. Je symbolom polena, ktorým sa v minulosti rodina zahrievala pri kozube. Môže nám pripomínať našu roládu, je však bohato zdobený čokoládou, aby pripomínal výzorom kmeň stromu.

Taliansko: Taliani si naplno užívajú Vianoce. Medzi ich obľúbené vianočné dezerty patria: sušienky s mandľami a mandľovým likérom amaretti alebo na orechové sucháriky cantuccini. V každej tradičnej talianskej domácnosti nájdete na vianočnom stole Panettone. Panettone je tradičný kysnutý koláč v tvare našej slovenskej bábovky. V tomto koláči je množstvo hrozienok a kandizovaného ovocia, taliani ho servírujú 25.decembra.

Švédsko: Vo Švédsku je dôležitou súčasťou predvianočnej doby 13. december – kedy oslavuje meniny Lucia. Na Luciu sa v Švédsku oslavuje kráľovna svetiel. Na deň sv. Lucie sa zvykne piecť pečivo z kysnutého cesta - niečo ako naše osie hniezda. Pečivo je dochutené šafránom a podáva sa spolu s nápojom, ktorý sa volá Glöggom (podobné ako víno). Na Vianoce sa servíruje aj sladká ryžová kaša. Do ryžovej kaši podľa tradície schovávajú kúsky mandlí, ktoré majú priniesť nálezcovi šťastie.

Vianočné zvyky sú často spájané aj s prejedaním. Tým, že sa pečie veľké množstvo cukrovín a navštevujeme priateľov, zjeme viac, ako by sme chceli. Diéta je dnes veľkou témou aj preto, že mnoho ľudí môže trpieť alergiami na rôzne prvky z cukrovín. Preto vám tu dávame TIP na zdravé "Low carb cukroviny", ktoré nájdete na webe KetoDiet.sk :)